patrik horník
Skypujem, skypuješ, skypujeme
Dnes už netreba niekomu vysvetľovať čo je skype. Približne 10 rokov dozadu, to bolo potrebné vysvetľovať mne, ale dnes už aj malé dieťa vie, čo je to skype...už aj môj syn...
Ahojte, zdravím Vás. Vďaka za návštevu.Pekný deň vždy a všade :). Zoznam autorových rubrík: všednosti, nevšednosti, snár, po víkende, príroda, rodinka, trošku vážne, trošku nevážne, Súkromné, Nezaradené
Dnes už netreba niekomu vysvetľovať čo je skype. Približne 10 rokov dozadu, to bolo potrebné vysvetľovať mne, ale dnes už aj malé dieťa vie, čo je to skype...už aj môj syn...
Žijem si v tichej nevedomosti. Netrápi ma veľa problémov Slovenska, nieto ešte sveta. Jednoducho ignorujem všetky možné publicistické relácie vrátane televíznych novín. Žijem v podstate v prekrásnom štáte, ideálnom svete, tom vonkajšom, čo sa týka vnútorného, kauzám sa nevyhnem...
Fičíme na Bambuľke. Áno už to tak bude, je to nadčasový seriál, na ktorom žijú aj dnešné deti. A priznám sa, kým Samko fičí na Bambuľke som spokojný...
Fotenie a video. Snažím sa zachytiť synove pokroky, pamätné situácie, či len obyčajné dni. Jediný problém je v tom, že on sa snaží ovládať inštrumenty slúžiace k tomuto účelu.
V decembri to boli dva roky, čo som sa stal ocom, okom, tatom, tatikom a pod. Ale nie, neprešlo to ako voda, ide to tak normálne 365 dní do roka. Stále nové veci, ktoré si ja ani neuvedomujem, ale upozorňujú ma moji známi, že malý už zasa podrástol, že už vie povedať to či tamto, že už dokáže aj zas čosi viac.
Citujem: „Ako každý rodič, práve si objavil, že malé deti dokážu viac ako my dospelí. Ver tomu, že keď vyrastie, nebude sa mu chcieť vyvinúť toľko nadľudského úsilia na dosiahnutie svojho cieľa. Deti v jeho veku sú úžasné - zvládnu toho toľko a majú toľko nevyčerpateľnej energie, že nám veľkým nezostáva nič iné, len ich obdivovať. Tieto chvíle jeho poznávania života a seba samého si nenechaj ujsť, lebo o niekoľko rokov sa pri spomienke na ne budeš usmievať presne tak prihlúplo ako ja teraz, keď som si pri čítaní tvojho príspevku predstavila svojich synov. Tak si to užívaj a vychutnávaj. Nič také krásne už vidieť nebudeš. Tak sa držte a kačke zdar!"...
Náš malý syn pred týždňom vyfasoval kačku. Takú žltú ušmudlanú, starú kačku. Štvorkolieskové odrážadlo. Pohyb zrazu dostal nový rozmer. Už sa nepohybuje len dvojnožky ale štvorkolesovodvojnožky. Otázky typu, kde je Samko, dostávajú nový význam.
Stále si vravíme, ach to je nezbeda, stále niekde niečo robí, čo nemá. Vie, že to nemá robiť, a predsa tam ide. Nepomôže ani upozornenie ani nič iné... Naozaj nič iné?? A čo ak nám chce niečo povedať?...
Samozrejme, že za všetky blbosti, ktoré sa naučí náš syn môžem ja :). Asi by som sa možno aj urazil, keby manželka tvrdila, že ho to naučila ona :). Tie jej vyčítavé pohľady a krútenie hlavou doprevádzané úsmevmi sú na nezaplatenie...
Prichádza siedma hodina večer. Rituálne spúšťam maškrtníčka, aby sa náš večne ubehaný Samko na chvíľu ukľudnil. Pri tom, ako každý raz aj teraz ho vyzliekam.
„Choď už preč, choď si už oddýchnuť, potrebuješ to viac ako si myslíš" takto ma vyháňa žena z domu, aby som išiel trošku flámovať.
Všetky mamy to hovoria, kde sa v tom mojom dieťati berie toľko energie. Preto sa snažím presvedčiť moju manželku, že náš syn, je ako všetky ostatné deti. Ale márne.
Naša malá vrtuľa si obľúbila malú kinderkovú vrtuľku. Jej prvým zakrútením sa zrodila láska s veľkým L. Deti a kinderko, asi neroztrhnuteľný vzťah.
Nie je toho veľa, sú to také všednosti, ktoré rád urobím, aj keď niekedy na to riadne frflem. Stačí, že do života vám príde 48 cm a nič v dome nevyhovuje.
Návšteva lekára, a aby toho nebolo málo, tak všetci traja. Pošťastilo sa nám. Samko na vyšetrenie, Katka na vyšetrenie. Mňa už vyšetrovať netreba, ja už som jasný :). Ale pre zmenu, mňa si chytil ekzémový ošiaľ a nejak mi zvodnateli všetky prsty. Tak hajde k lekárovi.
Nechápem, kde sa v tom mojom 16-mesačnom chlapcovi berie toľko energie, celý deň behá a behá, neobsedí a stále dokola niečo vymýšľa.
Taakže, znovu idem do práce. Pre zmenu zase nie sám, ale pridá sa moja drahá polovička a moje drahé všetko - čiže náš skoro 16 mesačný drobec.
Volám s manželkou. Ja som v práci. „Kam idete?" Ona:"Von poprechádzať sa". Ja:"Ale kam von"? Ona:"A či ja viem, kde ma dnes namierené".
Zima pomaly dobieha, a tak je namieste rekapitulácia, čo s nami vlastne porobila, alebo čo sme porobili my s ňou, ale hádam sme si rozumeli :)
Vo svete sa nič významné nestalo. V mojom svete sa stala tá najúžasnejšia vec. Narodilo sa mi dieťa. Teda nie konkrétne mne, samozrejme, že ho priniesla na svet moja polovička :). Myslel som, že zo dňa na deň sa mi zmení celý svet, ale nestalo sa. Život plynul tak, akoby sa nič nezmenilo. Akosi som to prijal za úplne normálnu vec.