O snehu a cestách, a možno viac o nás večne nespokojných

Autor: patrik horník | 17.2.2012 o 8:37 | Karma článku: 7,06 | Prečítané:  852x

Dnes ráno, tak ako každý iný deň  som išiel autom do roboty. Pri pohľade z okna mi to až tak jedno nebolo, lebo pozerám, že zas sneží, tak sa len pripraviť psychicky na cestu...

Ranný rituál čistenia auta, a potom už na cestu. Na moje prekvapenie jazdilo sa lepšie ako včera, či predvčerom, až mi to bolo čudné. Cesta ubiehala, keď som sa dostal do kolóny. No tak len dúfam, že sa budeme ako tak hýbať, podvedome riešim problém, že zas asi nejaký vodič-nevodič sa vybral ráno von v takomto ideálnom počasí, alebo nejaký traktor bol odvelený ísť v rannej špičke. Keďže na začiatok kolóny som nedovidel, tak som to už neriešil. A zrazu som v diaľke videl pred sebou majáčiky. Áno, bol to odhŕňač snehu, ktorý nás tak spomalil. A hneď som chápal, prečo sa mi tak dobre ide a hneď som si aj povedal, však nejdeme až tak pomaly, však netreba sa ponáhľať. Skrátka, keď som videl, že niekto pre mňa niečo robí, tak som rád išiel aj pomalšie a trošku som sa v duchu aj káral za to, že som frflal.

Pri tej spomalenej jazde som si len tak pre seba hovoril, koľko je asi v tej kolóne vodičov, ktorí gánia, že musia byť v kolóne a koľko z nich by nadávalo, že sú zlé cesty, keby tam ten odhŕňač nebol...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Osem zásadných zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Kto si málo sporí a príliš často mení zamestnanie, dostane o niečo nižší úver ako doteraz.

BRATISLAVA

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí.


Už ste čítali?