O mojej Tatranskej šelme ultra

Autor: patrik horník | 16.9.2016 o 21:36 | Karma článku: 5.64 | Prečítané  412-krát

Je 17. kilometer a ja si hovorím, že je to celkom dobré. Je 30. kilometer a ja si hovorím, že mohlo to byť aj lepšie, ale aj horšie. Je 40. kilometer a ja si hovorím, že už to horšie nemôže byť, ale do cieľa prídem aj keby čo bolo.

Koncom augusta som bol v skupine cca 200 ľudí, ktorí si povedali, že prebehnúť Vysoké Tatry durch tatranskou magistrálou je celkom dobré spestrenie leta. 55km po tatranskej žule a sem tam nejakým lesíkom. Počasie vychádzalo na výbornú, radšej pripekať než liať. Na počudovanie ma netrápila predštartovná horúčka, iba také tušenie odôvodnené posledným týždňom, kedy som videl, že moje telo si robí čo chce, skrátka hodilo sa do nejakého obranného režimu a nechcelo sa uvoľniť a zrýchliť. Zmierený s tým, že asi zmestiť sa do 8 hodín, čo bol môj cieľ, bude asi veľmi náročné. Výsledný čas 9:40 bol aký bol, ale do cieľa som došiel, takže celkovo spokojnosť.

Absolútna zábava, že človek na štarte má rozptyl pár hodín, v ktorom môže dôjsť do cieľa. Neviem prečo, ale tento minisadomasochizmus ma baví. Udiať sa môže hocičo, či je človek profík, alebo úplný amatér. Človek by si myslel, o čom všetkom môže pretekár rozmýšľať počas desiatich hodín, ale žiadne filozofické úvahy to u mňa nie sú. Na to sú tak dobré tréningy.V podstate to bolo bezmyšlienkovitých 10 hodín. Myšlienky sa sústreďovali len na správny krok, dopĺňanie tekutín a stravy, prehodnocovanie tempa a výsledného času v cieli. Ani to neviem nejak vysvetliť, automaticky sa mi nahodí tento režim pri každom dlhšom behu. Sem tam prišli hysterické záchvaty radosti, to keď som uvidel chlieb s masťou na občerstvovačke. Akurát na nejakom 45. kilometri ma prepadli úvahy o tom, že asi toto nebudú preteky pre mňa. Pri pomyslení na záverečný zbeh mi bolo až nedobre. A prvýkrát sa vo mne ozvalo, toto nie je pre mňa, toto už nikdy viac. Reku turistiku si môžem dať hocikedy inokedy.

Po dvoch dňoch som si konečne priznal, že to hovorilo zo mňa sklamanie z toho, ako to nešlo a po troch dňoch už som rozmýšľal, ako tú nasledujúcu šelmu dať lepšie. Nakoniec aj jeden kolega s cieľom zlepšiť si čas z pred roka, si ho zhoršil o viac ako o hodinu a pol. Toť nevyspytateľnosť a krása tohto športu.

Výsledkom je zatiaľ najdlhšie strávený čas na pretekoch. Vždy sa rozosmejem, keď si spomeniem, že tú istú vzdialenosť, síce s polovičným prevýšením, som dal na jar pod 5 hodín. Nie je 50km ako 50km :). 

Inak, obdivujem ľudí na občerstvovačkách, ktorí majú stále dobrú náladu, podávajú vám všetko ako kráľovi a najradšej by si vás tam aj nechali a kecali s vami :). Tí zhovorčivejší pretekári to majú ťažké :) Ja som stále len hovoril, že aj by som pokecal, ale ponáhľam sa za synom domov :)

Bude to bez pointy, pretože ako vždy, k žiadnemu prevratnému objavu som neprišiel, akurát hlava bola dobre pregumovaná. Dobehol som, pobral si veci, nasadol do auta a hajde domov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Stano Dančiak mladší: Televízii vládnu zvlčilé časy

Čo musí obsahovať dobrý humor? Smie byť nekorektný? A ako funguje dopyt a ponuka medzi divákmi a televíziou? Aj o tom porozprával dramaturg a scenárista Stano Dančiak mladší.

KULTÚRA

Myslel si, že našiel pokrvnú líniu Ježiša Krista

Dokumentarista Bruce Burgess opisuje fungovanie tajných spolkov.

PLUS

Lepšie je byť gayom medzi židmi ako medzi Slovákmi

Comming out bola v jeho živote nádherná chvíľa, tvrdí Peter Karpo Prince.


Už ste čítali?