Kačkoman-reakcia

Autor: patrik horník | 26.9.2011 o 8:52 | Karma článku: 4,49 | Prečítané:  1072x

Citujem: „Ako každý rodič, práve si objavil, že malé deti dokážu viac ako my dospelí. Ver tomu, že keď vyrastie, nebude sa mu chcieť vyvinúť toľko nadľudského úsilia na dosiahnutie svojho cieľa. Deti v jeho veku sú úžasné - zvládnu toho toľko a majú toľko nevyčerpateľnej energie, že nám veľkým nezostáva nič iné, len ich obdivovať. Tieto chvíle jeho poznávania života a seba samého si nenechaj ujsť, lebo o niekoľko rokov sa pri spomienke na ne budeš usmievať presne tak prihlúplo ako ja teraz, keď som si pri čítaní tvojho príspevku predstavila svojich synov. Tak si to užívaj a vychutnávaj. Nič také krásne už vidieť nebudeš. Tak sa držte a kačke zdar!"...  

Chcel som to odbiť jednou vetou, ale ako som premýšľal čo tam napísať, vynorilo sa toho trošku viac možno aj natoľko trošku viac, aby som napísal tento blog.

Táto reakcia je taká „krásne smutná, až zúfalá". Ako keby som prijímal kondolenciu. Takisto v kontexte na iné reakcie a rozhovory z prítomnosti. Najčastejšia pointa je: „Užite si to kým je to malé, lebo potom sa každé dieťa, ako to slušne napísať....no pokazí". Ja viem, že nemôžem byť blázon a pozerať sa na celý svet idealisticky. Ja viem, že ideálne to nikdy nebude, aj s mojím synom. Dokonca viem, že ani ja nie som ideálny. Ale vždy som sa chcel priblížiť ideálu. Dotknúť sa toho pomyselného slnka. Vždy sa o to snažím. Darí sa to niekedy viac, niekedy menej, niekedy vôbec. Ale vždy skúšam, skúšam, skúšam a skúšam. Hlavne však vidím, že to má zmysel. A preto dávam tento ideál aj do svojho syna. Nečakám, že ho naplní, ale čakám, že sa bude k nemu približovať. Cez všetky potknutia a pády, cez všetky naše budúce hádky a nedorozumenia. Ten ideál nie je vôbec konkrétny, všetko konkrétne nechávam na neho, nech si vyberie čo má byť jeho ideál. Ja mu chcem len ukázať, že pre kvalitný život je ten ideál veľmi potrebný. Nie preto, aby mal ideál, ale aby sa k nemu snažil dostať. Pretože dostať sa k niečomu, to znamená učiť sa, rozmýšľať, namáhať sa, hľadať a skúšať, skúšať, skúšať. A je jasné, že čím je človek lepšie pripravený, tým menej musí skúšať :). Tento článok je celý preidealizovaný, ale treba ho brať čisto pragmaticky. Netreba si predstavovať nadľudské úsilie vo veľkom merítku, stačí iba v malom, asi tak, ako keď teraz sa snaží dostať kačku do postieľky.

A som pripravený vyvinúť preto aj svoje nadľudské úsilie, a verím, že ho aj vyvíjam :).

PS: Dúfam, že nejaký chytrák nenapíše, že keď vyvíjam nadľudské úsilie, tak to vlastne nie je nadľudské úsilie, pretože nadľudské úsilie by bolo nad ľudské schopnosti :). Pre týchto nemám odpoveď, len odporučím pozerať The Bing-bang theory, tam si prídu na svoje :).

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?