Leto v deväťdesiatom ôsmom

Autor: patrik horník | 2.9.2011 o 8:41 | (upravené 2.9.2011 o 8:47) Karma článku: 10,10 | Prečítané:  1731x

Bolo leto v deväťdesiatom ôsmom. Na výšku ma nevzali, na nadstavbu chvalabohu áno. Dišputy o škole prebiehali na brigáde strávenej pri kosení trávnikov v tatrách. Áno, živili ma verejno-prospešné práce...  

V podstate to bola veľká romantika. Tých pár šušňov, čo som zarobil sa samozrejme zišlo a popri tom som nadobúdal skúsenosti v kruhu celkom zaujímavých ľudí. Nechýbala ani platonická kamaláska, budúca študentka ekonomickej univerzity. Už ani neviem ako sa volala. Zopár mladých ľudí a zopár „človákov", pre ktorých to bol vrchol pracovnej kariéry. Celé leto sme sa starali, aby Tatry vyzerali čisto, vždy pokosené, úhľadné. Rajónom bola Tatranská Lomnica. Samotná práca, resp. jej opis nemôže byť nijak zaujímavý, ale to kosenie mám už v hlave do konca života. Na konci leta som neznášal vôňu pokosenej trávy. Teraz pri čo i len nepatrnom vdychnutí tejto vône si zaspomínam na to leto v deväťdesiatom ôsmom.

S budúcou študentkou ekonomickej univerzity sme tvorili pár. Teda pracovný. Ja som bol vtedy viacmenej neškodný, keďže v hlave som mal len futbal. Ako všetci osemnásťroční, čakali sme na každý dáždik, aby sa nedalo robiť, vtedy sme boli zatvorení na ubytovni a čakali, kým prestane pršať. Ale nuda nebola. Starý cigán (budem ho tak volať aj naďalej) nás učil všelijaké nadávky, stále do nás podpichoval, či už niečo bolo a čo bolo a hlavne bolo veselo. Keďže moja mamka pracovala ako predavačka, bol som verejne uznávaná osoba verejne známej osoby. Ten starý cigán bol pre mňa zaujímavá postava. Nižšia postava, pivný mozoľ, začínajúca plešina, husté bajúzy a žlté zuby povytáčané na všetky možné strany. Neviem, či on si obľúbil viac mňa, alebo ja viac jeho. V prvom rade ma nezabudol učiť po cigánsky, ako inak začali sme nadávkami a končili celkom slušnou začiatočníckou konverzáciou. Dnes už viem iba zopár nadávok. Učil nás, ako si v robote odskočiť na pivo, tak aby to nikto nezbadal, ako čo najrýchlejšie zadrieť kosačku, tak aby sa jej nič nestalo, kŕmil nás neskutočnými historkami, pri ktorých sme nemohli robiť a pri smiechu sme padali do kolien. Bol to taký vševedko, všade bol, všetko vedel. Neskutočné boli jeho odpovede na aktuálne témy. Práve boli aj MS vo futbale. A finále hralo Francúzsko s Brazíliou. Strašne sa zaujímal o to, kto komu drží palce. Keď mu jeden ďalší cigán povedal, že Francúzom, skoro z kože vyskočil: „A čo si sa s koňom zrazil ty............, ....................., .................. Šak musíš našim fandiť, uvidíš vyhrajú cigáni" (teda Brazílčania). Keď nakoniec prehrali, tak sa uspokojil tým, že: „Ale ten Zidane je též taký tmavší". No bolo veselo a hlavne hral prvé husle, ale len dovtedy, dokiaľ neprišla jeho žena. Zhruba rovnaká výška, ale určite raz taká ťažšia ako on. A vtedy končili srandy. Vždy sa snažila byť milá a úslužná voči nám a na toho svojho len gánila a furt mu nakladala. Či bol tam, či vybavil toto, či nakúpil hento a keď nebolo po jej vôli, tak ho hneď pacifikovala. A náš „macho" starý cigán sedel pekne v kúte a tíško sa na ňu usmieval. Hneď ako odišla a ako už nemohla nič počuť, vyšiel von a kričal za ňou a nadával jej, tak, aby si pred chlapmi udržal rešpekt. Ale tým chlapom to bolo jedno, narážky na chlapskú (ne)dominanciu nemali konca.

O tretej bol fajront, niekto na bicykly, niekto autobusom išiel domov. Tie roky sú nenávratne preč a niektoré spomienky len matné, ale niečo ešte len predsa ostalo v pamäti - to bolo moje leto v deväťdesiatom ôsmom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?