Keď chcel ísť Samko k zakázanej veci, resp. stále sa tam dobíjal, riešil som to asi tak, že som mu hrozil stále prstom a vysvetľoval, že to nesmie. Z toho si Samko zobral asi také ponaučenie, že sa naučil kývať prstom a hovoriť nono. Keď som mu dal po zadku, tak sa akurát tak rozosmial, ale ani to nie je bohvieaký výchovný prostriedok.
Až raz mi to konečne došlo, a to vtedy, keď mi moja ctená manželka prehovorila do duše a hovorí, a čo ty si slepý?? Čo nevidíš, že sa nudí?? Trošku sa mu venuj. Najprv som sa hlboko urazil, či sa mu málo venujem, a potom som sa ešte hlbšie hanbil, pretože mala pravdu. Čo ak to malé stvorenie chce len povedať, fotrík nudím sa jak pes, čo mám robiť, akurát, že to neviem povedať, tak chodím na tie miesta, kde je jasné, že sa so mnou budeš musieť zaoberať.
Čo vám poviem, jasné, že pomohlo. Začali sme vystrájať, hádzať si lopty, spievať si a tancovať, hovoriť si riekanky a podobné veci, ktoré náležia jeho veku. V tú sekundu zabudol, čo je to telka, či sporák, ani ho tam nenapadlo ísť, ba ešte on vymýšľal veci, ktoré ho tak bavia robiť.
Dík Samko za ďalšiu lekciu :)
