Minulý týždeň som bol nakupovať rôzny materiál a čuduj sa svete nakoniec som zamieril do Baumaxu. Nie som z tých, ktorý presne vie čo potrebuje, a teda išiel som aj s tým, aby mi poradili pri výbere.
To základné sme si vybrali, ale potom prišlo nejaké prepočítavanie na m2 k potrebnému materiálu a nastal problém. Vzápätí druhý problém nastal, keď som chcel niekoho nájsť, aby mi pomohol. Tak som sa prestal točiť na päťhalierniku (to je mi fuk, že už su eurá) a šiel som trochu ďalej a zrazu v žltočervenom mundúre člove(a)k.
Kto by mi vedel poradiť? Bola moja otázka.
Títo páni sú voľní. Bola jeho odpoveď.
Odchytil som prvého a ten ochotne prišiel. Poradil, koľko m2 je v balení. A pýtal sa na ďalšie veci. Keďže bol len vo fáze zaškoľovania sa, išiel po kolegu, a tak som už mal dvoch poradcov :). Neobišlo sa to len suchým, tu to máte, toľko a toľko vám treba, ale chlapi začali nakladať. A pokračovali ďalej, čo ešte vám treba, znela ďalšia pripomienka. Tak ma vlastne sprevádzali skoro celý nákup. Dokonca, keď mi ešte poradili, že ešte mi treba nejaké drobnosti, koncovky a pod., aby som na to nezabudol, a ja na to, že ani neviem, koľko by mi bolo treba, že som na to zabudol, tak sa pozreli na seba, že nejaký plánik by pomohol. Ten som samozrejme pri sebe mal pre istotu, hneď mi ho zobrali a začali rátať, čoho koľko.
Nezabudli pripomenúť, že ak niečo nespotrebujem, tak to mám doniesť nazad a preplatia mi to. Konečne sme dokončili púť na ich oddelení. Ja na to, že ešte potrebujem ísť kúpiť nejaké farby a chystal som sa odtlačiť vozíky. Oni na to, že vozíky nech nechám na nich, budú tam a tam pri pokladni, vy si zatiaľ nakúpte. A tak sme sa rozišli.
Ešte predtým mi ešte raz pripomenuli, že nech zbytočne neotváram všetko kým to nebudem potrebovať, aby som to mohol vrátiť. Pri pokladni mi to pokladníčka zdupľovala tretí krát.
Nakupovalo sa mi doslova výborne a určite pôjdem do trenčianskeho Baumaxu nakúpiť znova. Nie je to o Baumaxe, aj keď potom si to stotožňujeme práve s tým, kde ľudia robia. Je to často o ľuďoch. Poznám ďalší prípad - vub. Niekde by som nešiel ani za nič a niekde sa viem porozprávať aj o ďeťoch. Je fakt, že takto tieto spoločnosti prichádzajú o zákazníkov, ale riešiť problém vzdelaných a ústretových zamestnancov je omnoho komplexnejší problém, ako si možno vôbec predstavujeme.
Asi treba nakupovať a vybavovať veci, kde sa cítime dobre a radšej sa otočiť hneď, ako pol dňa nadávať. Ten jeden obchod sa určite nájde, kde bude každý z nás spokojný.
