Súkromné hokejové pamäte a súkromný hokejový názor

Autor: patrik horník | 10.5.2011 o 9:00 | Karma článku: 6,50 | Prečítané:  1193x

Jedno z najviac skloňovaných slov za posledný mesiac - hokej. Množstvo pocitov - radosti, sklamania, zúrivých hádok a objatí. To všetko sprevádza hokej a nielen jeho, ale aj množstvo ďalších športov. Hokejisti nám tvrdia. Hráme pre vás. Ja tvrdím. Hrajte hokej pre seba. Tak ako sme ho hrali my, detiská z ulice.  

Pri slove hokej sa mi vybaví rybník, moje prvé kanady a šmatľavé korčuľovanie s hokejkou značky drako. A nespočetné pády. A obrovská radosť z hokeja. Bavilo ma robiť prvé prekladania, strely, kľučky, góly. Bavilo ma byť s kamarátmi. Pamätám si, že moju izbu zdobili plagáty Gretzkého a sovietskej pätky - Fetisov, Kasatonov, Krutov, Larionov, Makarov a československého týmu z Calgary 88, Pašeka a Ružičku. Hltal som všetko o hokeji, ale nikdy som nemal byť snahu nimi. Ani sa mi nepáčilo ako hrajú (nevedel som to posúdiť), ale páčilo sa mi, že Gretzky má krásny dres s javorovým listom, že sovietov bolo 5 a všetci končili na ov (až neskôr som pochopil, že tam skoro všetci končia na ov), že naši boli naši, že Pašek bol k tomu ešte Slovák a tak srandovne sa smial a Ružička mal krásnu hokejku, obmotanú celú čepeľ až tam kde začínala rúčka v bielo-čiernej páske.

Najčastejšie sme hrali hokej na ulici. Dve bránky sa pozbíjali a ideš. Začínalo sa rozhadzovaním hokejok. Asi najspravodlivejší systém na svete. Niektorí z nás už hrali aj za Poprad (ja samozrejme nie) a niekto dokonca doniesol podomácky urobený fínsky dres a niekto doniesol aj koho-čku, a to už bol pán boh. Vtedy sa mi do rúk dostali dva staré bavlnené modré dresy. Nebol čo riešiť. Idú sa robiť hokejové dresy. Čas sa posunul do 90.tych rokov, a tak aj idoly boli nové. Boli dva dresy, koho teda dať. Najprv som si vybral Messiera. Asi preto, že mal jedenástku, čo bolo moje obľúbené číslo. Edmontonská olejová slza nebolo nič zložité. Ešte ostal druhý dres. A keďže najviac sa mi páčil dres Pittsburgu, tak bolo rozhodnuté. Lenže vtedy chcel byť každý Lemieux, takže voľba padla na Jágra, vtedy to bol stále šušník a Hrdina už bol starý :).

Potom už prišla stredná a všetko toto skončilo, len spomienky pri pohľade na nových hokejistov na ulici.

Vždy sme hrali pre seba. Nikto nás do toho nenútil. Nemali sme ambíciu zarábať peniaze hokejom a nemali sme ambíciu niekoho zabávať hokejom. Zabávali sme len seba.

Samozrejme v dnešnom vrcholovom hokeji to nie je asi ani možné. My ľudia, sme zasa raz zdegradovali niečo, kde podstata je vzdialená na míle toho, čo sa dnes deje. Preto, ak hrajú hokejisti pre nás pre fanúšikov, nech sa na hokej vykašľú. Nech hrajú pre seba a my im len ticho alebo hlučnejšie budeme závidieť ako im to ide. To by bolo...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?