Nechápem, že dokáže niektoré veci, ktoré dokáže. Loptu si točí ako profík v NBA, že medzi 20-timi diaľkovými ovládačmi nájde ten svoj, ktorým mu musím pustiť jeho obľúbené pesničky.
Nechápem, že pri týchto pesničkách dokáže vrtieť zadkom lepšie ako hocijaká puberťáčka na diskotéke.
Nechápem, že stále sa mu nezunujú tie isté tváre, ktoré vidí dookola.
Nechápem, že aj napriek tomu, že je pomerne veľa sám, bez iných detí, jednak sa dokáže sám zabaviť a jednak, keď je s deťmi, tak sa s nimi hrá, ako by s nimi bol stále.
Nechápem jeho životný optimizmus, aj napriek tým všetkým útrapám, ktoré mu stále pripravujeme - očkovania, nútenia do jedenia, obmedzovania lezenia, kde sa mu zachce, neustálymi príkazmi a zákazmi
Nechápem jeho posadnuť ordináciou v ružovej záhrade, ale vravím si, tisíc krát lepšie ako tisíc a jedna noc
Nechápem, že absolútne ignoruje rozprávky akéhokoľvek druhu
Nechápem jeho posadnutosť všetkým, čo sa točí
Nechápem jeho schopnosť rozveseliť svoje okolie, aj keď nikto nemá práve na smiech náladu
A nechápem ešte množstvo vecí spojených s naším synom, ale to by bolo na dlho, a to by ste už potom nechápali zas vy mňa :)