Najväčšiu srandu mám z toho, ako sa zmení rola mojej manželky v aute. Po nastúpení Samka sa razom mení jej pozícia, len na akéhosi nadhadzovača, ktorý pomáha ústrednej postave deja vyniknúť. Všetečné otázky mojej manželky sa dnes rozplynuli ako dnešný nočný dážď a po aute sa rozliehajú zvuky typu uuuuuuuuuuuuuuuu, aaaaaaaaaaaaaa, babababababa, kokokokoko, a smiech a smiech a smiech.
Sme asi v polovici cesty, čo je asi 15 minút, keď si moja Katka neodpustí poznámku a vraví Samkovi, aby si dal pozor čo vraví a koľko vraví, lebo by ho mohlo stretnúť to, že o ňom bude blog ako o našej všetečnej maminke. Na to, ako na pokyn, Samko stíchne. Na necelé 2 minúty. A zas tu máme uuuuuuuuuuuu, aaaaaaaaaaaaaaa, baba, mama, tata, a buuuuu.
V tomto duchu vykladám moju rodinku a prajem im šťastnú návštevu doktora a pekný deň a poobede sa už môžem tešiť na ďalšie uuuuuuuuuu, aaaaaaaaa, kokoko...